Mala to byť naša prvá dovolenka pri mori po dlhých 3 rokoch. Nechceli sme nič nechať na náhodu, a tak sme s jej plánovaním začali už vo februári. Hľadaniu vhodného miesta pre rodinu s dvomi malými harantmi sme sa venovali napokon celé 3 mesiace. S nervami v koncoch sme v zúfalstve paradoxne skončili tam, kde sme boli naposledy, avšak za oveľa vyššiu cenu a v termíne, ktorý sa ukázal ako úplne nevhodný. Už to nám malo naznačiť, že to s tou dovolenkou nebude také ružové.
BALENIE
Ako nie veľmi vzorná matka som si balenie na dovolenku nechala na posledný večer. Čím menej času na to budem mať, tým menej zbytočností pobalím. Že to bol omyl som pochopila pri snahe dostať zbalené veci aj s kočíkom do auta. Ale už aspoň viem, čo je to rodinné vozidlo. Ani jedno z tých našich dvoch to nie je. Ibaže by sa spojili dokopy.
CESTA
Pri dlhých cestách je super mať v aute prenosné DVD s 2 obrazovkami, ešte lepšie je mať k tomu nahraté i rozprávky a úplne najlepšie je mať k tomu deti, ktoré to aj baví pozerať. Tie naše to, žiaľ, prestalo baviť tesne pred dovolenkou. Prvé tri hodiny našej 7-hodinovej cesty našťastie spali. Tú štvrtú sme prekonali vďaka palacinkám a bagrom kúpeným na prvej chorvátskej pumpe a ďalšiu hodinu si pamätám len chrbtom vzad. Keď sa nám už úplne minul všetok detský spánok, repertoár pesničiek, zásoby sladkostí a dostupné animačné prostriedky, zachránili nás na poslednú chvíľu chorvátske tulene. Miniorova skomolenina pre tunel nás pobavila, ešte šťastnejší sme však boli z toho, že aspoň na chvíľu prerušil svoje úsilie dostať sa z autosedačky a vystúpiť zajazdy z auta.
UBYTOVANIE
Nastala svetlá chvíľka nášho pobytu. Dve izby, dve kúpeľne, priestor pomaly väčší ako náš byt, veľká smart telka… Nepomýlili sa? Pomýlili. A ešte nám ho dali aj na úplný koniec rezortu. Asi tušili, že bude chladnejšie, tak aby sme sa cestou na pláž zahriali.
POČASIE
Na mieste sa ukázalo, že som nás pobalila výnimočne dobre. Ale na počasie nad 30 stupňov. Keďže také tam nebolo, nemali sme čo nosiť už na druhý deň, a tak som si to odprala. Nebolo to s tým počasím až také kritické, v podstate sa nedalo kúpať len dva dni. Podľa manžela. Podľa mňa a detí celých sedem. Ale aspoň som sa opálila dochrumkava. Ako inak pomenovať opálenie husej kože. A možno to vôbec nie je opálenie, veď aj banán v chladničke zhnedne.
PLÁŽ
Len tak naľahko – so štyrmi osuškami, tromi nafukovacími somarinami, vedierkami, lopatkami, vodnými pištoľami, opaľovacími krémami, náhradným oblečením, topánkami do vody, proviantom, pitnou vodou, dekou, kočíkom, stanom a ďalšou ťažkou technikou sme sa každé ráno plní nádeje presúvali na pláž.
FAKULTATÍVNY VÝLET
V utorok sme to už ani neskúšali. Rozhodli sme sa utiecť pred mrakmi a vyrazili sme autom nižšie na juh za pekným počasím. Mraky však dostali rovnaký nápad a vyrazili tam za nami. V stredu sme to už vzdali a pobyt na pláži sme nahradili fakultatívnym výletom. Čiže do neďalekého obchodného centra. Kto by bol povedal, že z toho bude napokon taký pekný deň.
LIEČIVÉ MORE
„Dýchajte zhlboka,aby sa vám pri mori prečistili dutiny,“ zneli inštrukcie lekárky. A hoci nám tunajší vetrisko prefúkal naozaj všetko, na naše nekonečné škôlkarské kašle a soplíky aj tak nezaberal. Vzdala som to a po dvoch mesiacoch testovania všetkých možných aj nemožných liečiv som im predpísala šarlatánsku liečbu ľadom. Najväčšiu radosť z nej mal Junior. Nenechal nič na náhodu a naordinoval si intenzívnu kúru čokoládovou zmrzlinou. Ach, ten je môj, ten sa mi podobá.
GASTRONÓMIA
V manželovom obľúbenom Brejku písali, že správna dovolenka je o nových gastronomických zážitkoch. Ten náš sa začal, keď sme deťom objednali čistý hovädzí vývar v malom pizza-pasta-grill pohostinstve. „Papať!“ začali značne hladní vykri- kovať naši synovia po pol hodine čakania. Keďže hostí nerušili (nijakí tam okrem nás totiž neboli), ani sme im v tom veľmi nebránili. Tiež sme už boli dosť hladní. Nepomohlo však ani búchanie po stole, ktoré k tomu po chvíli bezradne pridali. Zabral až plač. Minior totiž omylom namiesto príborom buchol o stôl svojou hlavou. Asi sme kuchára prerušili pri cedení polievky, lebo nám ten čistý vývar napokon priniesol aj s mäsom a mrkvou. Respektíve s tými malými hnedými šúľančekmi a oranžovými štvorčekmi typickými pre instantné polievky. Naozaj to totiž bola polievka zo sáčku. Začali sme sa obávať, ako asi budú vyzerať naše cestoviny a pizza. Našťastie bola polievka to jediné, čo kuchár nevedel uvariť. A zrejme ani podľa návodu, keďže mu to trvalo vyše pol hodiny.
SEVERNÍ VÍTR JE KRUTÝ
Piatok. Bolo mi do plaču. Nie však z toho, že to bol náš posledný dovolenkový deň, ale z toho, čo sme zistili – nepríjemný vietor nefúkal v celom Chorvátsku, ale iba na našom plážovom mieste. Tak preto sme tam boli úplne sami… Odhodili sme froté osušky, ktoré nás po celé dni zohrievali, učesali si rozfúkané vlasy, utreli slzy od vetra a presunuli sme sa o 50 metrov ďalej. Síce plno ľudí, ale bezvetrie a teplúčko. Deti konečne objavili more. Aj keď Junior len po kolená. Nuž, ten je môj, ten sa mi podobá.
VLASTNÝ D-TEST
Táto dovolenka bola pre všetkých jedným veľkým testom. Junior otestoval odolnosť tabletu vyrobeného špeciálne pre deti. Výsledky testu ukázali, že buď nie je dieťa, alebo sú kórejskí chlapci iní, ako tí slovenskí. Ja som zase hneď na druhý deň dovolenky otestovala odolnosť zrkadlovky. Pri vystupovaní z auta. Výsledky tohto testu ukázali, že aj chlapi plačú. A aj to, že zážitky z dovolenky sa dajú zachytiť pekne i mobilom alebo klávesnicou počítača…