Po niekoľkých korona týždňoch je už úplne jasné, že učiteľka ani kuchárka zo mňa nikdy nebude. A tak som dostala šancu vypracovať sa aspoň ako kaderníčka. Myslel si Pán P. a strčil mi do ruky strojček a svoju hlavu. Veľmi odvážnu hlavu, musím povedať. Jediné, čo som doteraz totiž strihala bola žuvačka z koberca, moja ofina v puberte a ešte pes pred vyše 20 rokmi. Ani jedno z toho nedopadlo dobre.

Ale teraz tu máme jeden super strojček so super nástavcami, ktorý sme kúpili v záchvate super paniky a dvoje super nožníc, ktoré som vzala deťom zo školského peračníka. Ukázalo sa totiž, že sú to jediné, ktoré doma máme. Ešte som mala na výber manikúrové alebo tie záhradné zavesené v kumbále, ale proti týmto so Supermanom nemali šancu.

Nie je to však fér… Ja som z našich detí počas korony zošedivela, vlasy si trhám a Pán P. má ešte väčšiu hrivu ako predtým. Čo by za to niektorí chlapi dali a čo by som ja dala za to, mať teraz jedného takého plešatého doma a v ruke krém namiesto strojčeka.

Ale čo nie je, môže byť. Stačí, ak si nedám pozor s tým najmenším nástavcom. Aj keď by nám to ušetrilo rozhodne veľa času, to by som mu nikdy neurobila. Vyzeral by totiž potom mladšie ako ja a už úplne stačí, že mladší naozaj je.

V tomto smere sa mi môj prvý korona účes naozaj vydaril. Ako to už čerstvo po ostrihaní býva, cítila som sa hneď o pár rokov mladšia. Takto som počas pandémie omladla s Pánom P. ešte raz a potom otvorili kaderníctva. Čo vám budem hovoriť. Dva dni som sa s tým čerstvo ostrihaným mladíkom, čo zrazu zazvonil pri našich dverách, nerozprávala.

A potom som si na toho zajačika doma zvykla a bola som rada, že sú tieto služby znova dostupné. Nie kvôli Pánovi P., ale kvôli naším deťom. Tie totiž strihal on a niečo mi hovorí, že si mysľou odbehol na záhradu a teraz nám po dome behajú dva mladé ovocné stromky s divokým jarným zostrihom.