Každé ráno sme chodili do blízkeho stánku kupovať čerstvé pečivo. Nebolo to ďaleko, autom to však bolo bližšie. A potom nám pani domáca ponúkla svoj bicykel. V to ráno bol práve na rade Pán P. Veľmi sa potešil. Cyklistika ho v poslednom čase chytila a symbolicky si obliekol zelené tričko. Mal si ale vziať skôr ružové…

Prekvapila ho nielen farba, ale i výbava. Ešte ani nešliapol do pedálov a už sa cítil akosi ľahšie. Odľahčený od igelitky a pár mužských hormónov vyrazil môj dvojmetrový chlap na svoju prvú Tour de Rožky. Obklopený ružovými tónmi a s prúteným košíkom na volante trielil úzkymi chorvátskymi uličkami tak rýchlo, ako len vládal. A nebol sám. Pri stánku s pečivom stretol ďalších členov svojho ružového tímu. Tiež s prútenými košíkmi a rovnakou veľkou chuťou vyzdvihnúť pečivo a doraziť čo najrýchlejšie do cieľa.

Pri tej rýchlosti Pán P. takmer zabudol, že som mu na zadné koleso pribalila aj Juniora. Junior si pretekársku jazdu samozrejme pochvaľoval. A to až tak veľmi, že to započul Minior a tatinko prišiel o šancu zliezť z bicykla. A ja, keďže som už dokonca dovolenky mala o pečivo postarané, som si mohla ráno vďaka ružovému bicyklu do ružova pospať.