Naša x-tá dovolenka v Chorvátsku sa vryla do našej pamäte a jedna železná tyč aj do nášho auta. Za všetko môže výlet do mestečka P a za nič zase ten pod hladinu mora.
Kde bolo, tam bolo…
Privítala nás bóra*. Nechválne známy jadranský vietor, ktorý urobil dovolenkárom pred nami z opaľovacej dovolenky fakultatívnu. Tí na to len čumeli. Na všetko. Na more, na pamiatky, aj na predpoveď počasia, kedy už bude lepšie.
Nás zasiahla bóra a nejaké tie mráčiky len prvé dva dni. Najsmutnejšia z toho bola solárna nabíjačka. Cítila sa rovnako zbytočne ako opaľovacie krémy. Namiesto nich sme sa natierali Fenistilom. Hneď po príchode sme si totiž s miestnymi komármi vytvorili silné pokrvné puto.
…bola raz jedna železná tyč…
Prvý zážitok sa stal v mestečku P. Odfúkla nás tam hneď v druhý deň nášho pobytu spomínaná bóra. Išli sme pozrieť rodinu, ktorá tam trávila posledný deň ich vysokohorskej dovolenky. Vďaka Bóre sa kúpali v mori totiž rovnako často, ako to robíme v našich veľhorách. A nielen v tom mi toto mestečko pripomenulo Tatry. Na vstup do apartmánov vytesaných do skaly ste potrebovali trekingovú obuv, na ich opustenie kondičku horolezca a voda v mori mala teplotu Štrbského plesa. Malo to len jedinú chybu. Chýbala tam lanovka. Takmer celú príjazdovú cestu totiž zabrali apartmány s výhľadom na more. Predstavila som si stretnutie s oproti idúcim autom a hneď po príchode na miesto, ktoré sme niekomu obsadili, som zakázala manželovi piť. Aby sa bil, keby sa majiteľ parkovacieho miesta nahneval, aby išiel po auto, keby nám ho odtiahli a aby nás odtiaľ dostal, keď budeme chcieť ísť podvečer domov.
Mali sme šťastie
Mali sme šťastie. Nikoho sme parkovaním nezablokovali, nik nezablokoval nás, ani nám nik nenablokoval pokutu. A ešte sme si odniesli aj niečo na pamiatku, teda naše auto. Tetovačka Henou by nás rodičov potešila viac, ak by to malo tvar Batmana, to by zas potešilo viac naše deti. Ako sa však hovorí, všetko zlé je na niečo dobré. To dobré bol v tomto prípade fakt, že to nebola moja vina a že som na poslednú chvíľu uhradila havarijnú poistku. Veď hovorím, mali sme šťastie.
Kde nič, tam nič
A ešte máme jeden zážitok, na ktorý nikdy nezabudneme. S ponorkou. Ale o tom o nabudúce…
*alebo bura, ako hovoria v Chorvátsku
