Dovolenku v Chorvátsku sme vždy trávili vo veľkom, krásnom, pre deti dokonale vybavenom rezorte. Všetko sme tam mali doslova na dosah. Aj turistov ležiacich na pláži. Utekali sme pred nimi za plot. Na našu tajnú, úplnou náhodou objavenú pláž.
No, utekali. My sme sa tam skôr sťahovali. Niekedy aj na etapy. Poučení z minulých rokov sme si preto tento rok objednali apartmán priamo za plotom. Bez all inclusive vybavenia, ale s výhľadom na more a našou obľúbenou plážou hneď pod oknami.
ASI SME TO TROCHU NAFÚKLI…
Malo to však opačný efekt. Keďže to bolo tak blízko, brali sme toho so sebou ešte viac. Stan, slnečník, deku, nafukovačku, karimatky, tatinkov čln a dokonca aj nafukovaciu posteľ. Vyzerali sme ako chodiaca reklama na jednu nemenovanú modrú značku. A stále nám bolo málo. Tak sme pre istotu brali vždy na pláž aj nafukovacie koleso, nafukovacie lietadlo, nafukovací banán, nafukovaciu loptu, ešte jedno nafukovacie koleso a kvôli Miniorovi aj jednu prasknutú nafukovaciu podložku. Kýbliky, lopatky, krémiky, topánky do vody, osušky, časopisy, proviant a iné bežné vybavenie vrátane tatinkových plutiev, okuliarov, dvoch detských rybárskych sieťok, kamienkov a mušličiek ešte z minulého roku, ani nepočítam.
Najužitočnejšia zo všetkých vecí sa napokon ukázala byť pumpa. Ocenili ju aj bratia Česi od vedľa. Tiež totiž mali so sebou podobnú nafukovaciu výbavu a zúfalého tatinka, ktorý to mal ústami všetko nafúkať.
„DOBRÝ“ NÁPAD VYRAZIŤ SKÔR
Poďme však ešte k ceste tam. Na dovolenku za plotom sme sa tak tešili, že sme nemohli spať. Tatinko nám totiž nariadil budík už na tretiu hodinu ráno. A tak sme vyrazili pre nás netradične – v noci. Teda skôr veľmi skoro ráno, ale ja som sa v ten deň cítila, akoby som celú noc nespala. Som asi prvý človek na svete, čo dostal „jet leg“ z cesty do Chorvátska a už o 7-mej som spolu s ním a našimi deťmi zaspala.
Bol to dobrý nápad vyraziť skôr. Po tom, ako sme si naplno všetci užili moju dezorientáciu, podráždenosť, bolesti hlavy, únavu a nevoľnosť v jednom, nás už nič na dovolenke nemohlo zaskočiť. Iba ak prekvapiť. A to sa aj stalo…
U PREKVAPENÉHO ČAŠNÍKA
Vyzerala, akoby ju práve rozbalili. Nová, krásna, štýlová. Zlákala nás svojím kozmopolitným vzhľadom aj mladým štýlovým personálom vo dverách. Mladý a štýlový bol i náš čašník. Dostali sme tú česť otvoriť s ním jeho úplne prvú reštauračnú sezónu. Ale prekvapil nás.
Vypýtali sme si tanier navyše, priniesol nám pomfritky. Aj všetky džúsiky, aké majú. Deti sa potešili, my sme sa pobavili. Aby sme sa aj najedli, odišli sme. Ale len do kuchyne ukázať na vybrané jedlo a poprosiť o tanier navyše. V štýlovej reštaurácii u prekvapeného čašníka sme prvýkrát ochutnali aj Wienerschnitzel z kuracieho mäsa. Deti sa opäť potešili, nás opäť pobavili, tringelt si zaslúžili. Ale len jeden. Aj keď nám účet až trikrát vystavili…
ŽMURKOL NA BABKU A VYPOL HRUĎ
To, že na pláži vedľa nás má deku česká rodinka sme zistili až na tretí deň. Zatiaľ čo ich 3 malé slečny nevypustili za celý týždeň ani slovo, naši 2 chalani vykričali hneď v prvý deň do mora hotový román. Povzbudzovali sa pri súboji o nafukovačku, kýblik, lopatku, šišku, Brumíka aj Pána P. A ja som vykričala druhý, keď som sa im snažila dohovoriť, aby boli tichšie, neutopili nám tatinka, neprepichli čln, nenosili piesok na deku, prišli sa napiť, najesť, natrieť… a ďalších pár láskavých materinských pokynov nevyhnutných k prežitiu na pláži. A samozrejme úplne zbytočne. Jediný, kto na to zareagoval, bola česká babička od vedľa. Vraj si nás pamätá z minulého roku. Pán P. to vzal ako osobný kompliment, žmurkol na babku a vypol hruď. Babka zabudla, čo chcela, očervenela a vysmiata odišla. Ale mala by si dať pozor. Pred 8 rokmi na to dostal aj mňa a dnes mám s ním vysmiata už dve deti!
RUŽOVÝ BICYKEL
Každé ráno sme chodili do blízkeho stánku kupovať čerstvé pečivo. Nebolo to ďaleko, autom to však bolo bližšie. A potom nám pani domáca ponúkla svoj bicykel. V to ráno bol práve na rade Pán P. Veľmi sa potešil. Cyklistika ho v poslednom čase chytila a symbolicky si obliekol zelené tričko. Mal si ale vziať skôr ružové…
Prekvapila ho nielen farba, ale i výbava. Ešte ani nešliapol do pedálov a už sa cítil akosi ľahšie. Odľahčený od igelitky a pár mužských hormónov vyrazil môj dvojmetrový chlap na svoju prvú Tour de Rožky. Obklopený ružovými tónmi a s prúteným košíkom na volante trielil úzkymi chorvátskymi uličkami tak rýchlo, ako len vládal. A nebol sám. Pri stánku s pečivom stretol ďalších členov svojho ružového tímu. Tiež s prútenými košíkmi a rovnakou veľkou chuťou vyzdvihnúť pečivo a doraziť čo najrýchlejšie do cieľa.
Pri tej rýchlosti Pán P. takmer zabudol, že som mu na zadné koleso pribalila aj Juniora. Junior si pretekársku jazdu samozrejme pochvaľoval. A to až tak veľmi, že to započul Minior a tatinko prišiel o šancu zliezť z bicykla. A ja, keďže som už dokonca dovolenky mala o pečivo postarané, som si mohla ráno vďaka ružovému bicyklu do ružova pospať.
ZA VŠETKO MÔŽU MAĎARI, TALIANI A ŠVÉDI!
Na ceste z Chorvátska na jednej maďarskej pumpe skončilo talianske macchiato jednej šikovnej Slovenke na automatickej prevodovke jedného švédskeho auta. Zmizlo v jeho útrobách rovnako rýchlo ako úsmev z tváre Pani P. Ostali po ňom len kvapky, trochu peny a nádej, že na to múdri konštruktéri mysleli. Taliani by možno aj áno, ale Švédi? Pijú oni vôbec kávu? V aute? Mala som dve hodiny na to, aby to zistila. Toľko totiž ostávalo do úspešného návratu z dovolenky domov.
Pán P. asi tušil odpoveď. To, že naše auto vypilo jeho macchiato, ho totiž rozrušilo menej, ako keď som po príchode domov nevedela nájsť diaľkový ovládač na garáž. Dopadlo to napokon dobre. Nezastavil nás chýbajúci kofeín, ani čudná hláška, ktorá nám už pol roka svieti na displeji auta. Diaľkový ovládač sa našiel pod sedačkou a spolu s ním aj stratená fľaška, gumička, pár mincí, jedno lízatko a omrvinky, z ktorých by sa dalo poskladať celé rodinné balenie keksíkov. Koniec dobrý, všetko dobré!
PS: Teda zatiaľ. Tá káva bola totiž s mliekom. A viete, čo znamená mlieko rozliate v aute… Že sa môžem tešiť na nové! : )
