6 typov pracovných kávičkárov
Boh žehnaj rannej káve a firme, ktorá vám ju poskytuje zadarmo a celý deň. Nájdeš ju väčšinou v kuchynke spolu s ďalšími neprebudenými kolegami. Teda pokiaľ tam zavítaš hneď zrána. Ak preferuješ súkromie, je lepšie vyčkať na neskorší čas. Kuchynka bude zaručene prázdna aj vtedy, ak je potrebné vyčistiť kávovar. Pokiaľ ide o samotných kávičkárov, v práci rozoznávame tieto najbežnejšie typy… Čítať
Jar, záhrada a iné čudné veci
Keď prichádza jar, prichádza do môjho života aj záhrada. Jar vítam, záhradu už menej. „Ale ja som sa v škole vždy dobre učila!“ opakujem si každý víkend, keď ráno obúvam deťom s ešte zalepenými očami gumáčky a vyrážame na cesty. Všetci ostatní idú na bicykle, výlety, do shopping centier, len rodina P. ide s košíkmi, semienkami, proviantom a niečim divným na sebe na záhradu… Čítať
Ako som sa ocitla na rodinnej zabíjačke
„Nuž, vzal si si dievča do voza,“ povedala som manželovi, ktorý práve hladný zúfalo hľadel do prázdnej chladničky. Začal sa smiať, vraj som to poplietla. Nepoplietla, len som myslela automobilový voz namiesto toho dreveného. Ak sa protiklady priťahujú, tak my dvaja sme ukážkový príklad. Ja z mesta, on z vidieku, ja zeleninu a ovocie milujem jesť, on sadiť a okopávať, ja mám prasiatko radšej živé, on zase na pekáči. A tak som sa, ani neviem ako, ocitla na rodinnej zabíjačke. Čítať
Keď nastal čas otvoriť svadobnú slivovicu
Všetko to začalo úplne nevinne presne týždeň pred Vianocami. Mladí ako vždy vystrájali na plné obrátky. Miniorovi z toho až cvrklo, a tak som musela vyzliecť prádlo z postele, na ktorej sa mu to práve stalo. Odhalený matrac láka deti k ešte väčšiemu skákaniu. Pritom však z Juniora vyskočilo aj niečo iné. Ako inak, priamo na ten ničím nechránený matrac. Myslela som, že to je z toho skákania a tak som viac ako Juniorovi venovala pozornosť matracu pokrstenému jeho večerou. Ono to však nebolo zo skákania… Čítať
Oslavy v open space štýle
Výhodou open space pracoviska je, že tu každý deň niekto niečo oslavuje. Ak nie ste veľmi naroční, nemusíte si do práce prakticky vôbec nosiť jedlo. Minimálne máte postarané o tzv. medzi-jedlo. Teda jedlo, ktoré jete tajne medzi vami a počítačom. Nevýhodou je, že to nie je až tak úplne zadarmo. Pre vás, ani pre oslávenca. Trampoty gratulantov sú…Čítať
Ja, Paralen a preteky F1
Bolo horúcich 38. Vonku aj na mojom čele. Telo by sa nemalo prispôsobovať vonkajšej teplote, to moje to však v ten deň robilo. Počas hodinovej cesty do Maďarska, aj počas dvojhodinového státia v kolóne pred vjazdom do pretekárskeho areálu a aj počas zvyšných 4 hodín pobehovania po Hungaro Ringu, hľadajúc to správne miesto s tým správnym výhľadom na trať. Deťom sme povedali, že hľadáme zmrzlinára. A že domov môžeme ísť až vtedy, keď nájdeme tatinka, ktorý išiel preparkovať auto. Napokon sme to našli. Tú správnu zákrutu, posledný voľný strom v celom areáli, aj tatinka. A keď deti uvideli chlapca s formulou na diaľkové ovládanie, zabudli aj na zmrzlinára. Toho sme totiž nenašli.
„Ja odpadnem,“ povedali deti pri pohľade na hračku a ja som to skoro aj urobila. Nie z formuly, ale z Paralenu, ktorý práve prestal účinkovať. Našťastie mi Pán P. stihol v poslednej chvíli rozprestrieť deku. Ľudia boli milí. Všetci vstali, aby mi uvolnili miesto. Alebo možno preto, že si išli pozrieť hlavné preteky F1. Práve totiž začínali. Znelo to dobre. A to bolo asi všetko, čo som z nich po ležiačky zachytila. A ešte žltú helikoptéru krúžiacu nad hlavami. Neviem, ako skončila F1, ale môj letecký deň dopadol na výbornú.
