A zase som tam. Na záhrade. Vo februári! Vyšli prvé slnečné lúče, teplota poskočila nad bod mrazu a s ňou aj náš tatino. „Hurá, ide sa na záhradu!“ To je môj darček k Valentínovi. A ešte lodičky a šál, ktoré som si z trucu po vypočutí tejto správy ihneď objednala. A to vôbec lodičky nenosím…

Deti sa potešili. Minior preto, že v poslednej dobe strašne rád kope. A hodil si do košíka loptu a kopačky. To bol moment, kedy som od radosti poskočila aj ja. Konečne bude lopta na chvíľu z domu! Odkedy sa Minior rozhodol trénovať v našej obývačke, hrozí nášmu bytu vážna rekonštrukcia, mne infarkt a susedu pod nami trafí šľak.

Aj Junior sa potešil. Už sa nevie dočkať, kedy naštartuje rotavátor a vyskúša úplne novú drtičku dreva. Jedno je isté. Už viem, kde budem celú dobu so strachom v očiach stáť. Teda, ak ma Minior uvoľní z pozície brankára.

Ale je tu krásne…